Genšiken (2004)

(Komentár k prvej i druhej sérii) Nasledujúci komentár bude moralizátorský. Ku Genšikenu mám ambivalentný vzťah. Na jednej strane sú tu samotní jedinci z komunity otaku, ktorí naberajú odvahu k tomu, aby sa priznali k svojim občas dosť podivným koníčkom a pomocou komunity smerujú k akejsi "prirodzenosti" a prijatiu "seba samých", svojho "pravého ja". Tieto výrazy príliš nemusím. Jednak preto, že prirodzenosť a pravé ja sú vyprázdnené pojmy a pojmy individualistické, sebecké, až detinské. Je to skôr prejav čírej svojvôle, zbabelosti a prázdneho detinského vzdoru, než prejav nejakej skutočnej zrelosti. Nikto asi nikoho nebude chváliť za jeho záľubu v (pre daného človeka "prirodzenom") týraní zvierat prípadne aj za adoráciu takých "prirodzených" kategórií ako je lenivosť, zbabelosť a asociálnosť, ktoré sa bezpochyby ukrývajú v "pravom ja" aj tých najodvážnejších a najschopnejších. Skôr to ukazuje absenciu hodnôt a zmyslu, návrat späť do maternice svojej matky (byty, v ktorých žijú hikikomori), strach zo zranenia svojho desivo veľkého dieťatkovského "ega", prázdnotu a absenciu súdnosti a ochoty pracovať na sebe. Nie je to ani túžba po prijatí, je to túžba po tom, aby som nikdy nemusel dospieť, aby som sa nikdy nemusel konfrontovať a prekonávať prekážky, vlastné nedostatky a závislosti, pretože to je vždy tvrdé a náročné. Je to pochopenie, že nie všetko čo robím je skvelé a úžasné a ostatní to musia prijať, prípadne sa dokonca zmeniť podľa našich požiadaviek, pretože svet nie je plných našich rodičov. Práve naopak, je plný desivých, cudzích ľudí so špecifickými náhľadmi na svet a na jeho hodnoty. Pomôcť sebavyjadriť sa pomocou postavy z cosplayu to nádherne ukazuje. Stotožňujú sa s cudzími vzormi na tej najbanálnejšej a najľahšej úrovni namiesto toho, aby ich charakterové vlastnosti skutočne naplnili nudnou a otravnou praxou smerujúcou k formovaniu charakteru. Toto som celý čas videl na tvárach väčšiny daných jednotlivcov. Lenže potom je tu Saki, ktorá sa najmä v druhej sérii ukazuje ako vyspelá materská figúra (tým sa táto séria zásadne líši od iných "outsiderských" postáv v sitkomoch typu Penny z Teórie veľkého tresku), ktorá daných jedincov nielen chápavo nechápe a zároveň ochraňuje, ale aj tvrdo usmerňuje. Ono sama síce prekonáva vývoj a začína akceptovať podivnosť danej skupiny, avšak zároveň je schopná tých najpasívnejších z nich prebudiť a nasmerovať na cestu k dospievaniu. Ukazuje im, že nepomáha ak sa človek uzavrie v sebe, vo svojom byte, či vo svojej bubline a pripravuje ich na cestu do plnohodnotných medziľudských vzťahov a do sveta. Vnáša tam závan tvrdej reality, ktorý nepochádza z trápne detinských popkultúrnych diel a porna plného vždy prístupných žien, ktoré sú len dospelou náhradou rodičovskej lásky. Skrátka, núti ich vystúpiť z komfortu, práve z toho ich "prirodzeného ja" a ničí im ich prázdny a lacný detský svet. Genšiken tak pre mňa bol najmä seriál o dospievaní a kľúčom k tomu bol hlavný ženský charakter.

juj, to má atmosféru... no narehotal som sa na tom ako kôň. chtiac nechtiac som v tom všetkom vždy akosi zahliadol mojich kamarátov a mňa, napriek tomu, že by mi ani nenapadlo o sebe povedať, že som otaku (nadpriemerne aktívny fanúšik možno, ale otaku nie... snáď :D)... no hľadiac na toto si uvedomujem, že čistý naozaj nie som... pripomenulo mi to kopec zaujímavých zážitkov a zvláštne známych situácií :D humor mi sadol dokonale. rozhodne seriál neodporúčam ľuďom, ktorí: majú málo napozerané, nemajú skúsenosti s conmi a festivalmi, nepoznajú temné (tie najtemnejšie však nie sú potrebné... našťastie) zákutia mangy a anime a nestretávajú sa s väčšou skupinou ľudí podobných záujmov.... ostatným prajem príjemné sledovanie a verím, že také veru bude :)

Anime z prostredia vysokej školy. To je samo o sebe takmer neuveriteľné. Postavy sú takmer na sto percent anti-moe, čo tomu dáva dosť hardcore optiku. Nuž, nie je všetko len o obrázkoch. A chalani sú nudní priam ukážkovo. Celé to z bezvýraznej reality vytrháva Saki-chan v úlohe cynickej slečny mentálne mimo otaku komunity. Vďaka za ňu. Za jej hlášky som jej ochotný odpustiť aj to že fajčí :-). Osembitový motív v ľahko punkovom openingu sedí k seriálu perfektne a záverečná uspávanka sa tiež počúva veľmi dobre, takže úplne výnimočne som nepretáčal nič.

Vlastně nevím, jak se k tomuto mému vkradení mezi otaku vyjádřit. Hardcore otaku znám pouze jediného (má všechny typy nintenda co kdy byly vyrobeny, chodí do klubu Pokemonu a hovoří japonsky o dost líp než já) a cosplay girl taky jen jednu (chodí v kostýmech i normálně, možná jste ji v praze už potkali, občas vypadá zatraceně dobře). S touto komunitou se příliš nepronikám, mé sympatie má i nemá. Genshiken ukazuje nejen to, že otaku jsou taky lidi :) ... ale docela pěkně vystihuje je a jejich interakci s okolím. Atmosféra uvěřitelnosti přes všechnu nadsázku velmi zajímavá, zdá se, že leccos jsou převyprávěné scénky, které se opravdu staly (např. zlomenina nebo svědectví pro policii). Nicméně, abych jejich způsob života začal považovat za nějak hodnotnější nebo něco na ten způsob, to se nepovedlo.

Uááá...tohle animé milujůůů. Sakra, tak dobře udělat animé o týpcích, kteří mají radi nejen animé, ale spoustu věcí kolem, no prostě typičtí otaku. Navíc velmi dobře servírovaný humor, který mám tak strašně rád. Navíc mi k srdci přirostla postava Madarameho, ten má tak brutálně dobrý japonský dabing, že jsem byl pořád vysmátý, zvláště v 3. dílu, jak si zlomí ruku na conu, no byl sem z toho mrtvej smíchy, nebo v 9. dílu, kdy je Madarame sám v klubovně se Saki. Prostě bomba. Moje osobní No. 2 v komediích hned za Azumangou. BTW opening je nářez, člověk aby si to pořád pískal:D