Deník Anny Frankové (2009)

Deník Anny Frankové (2009) – plakát seriálu
Originální název:\N
Rok:2009
Žánr: Drama, Životopisný, Válečný
Země: Velká Británie
TV stanice: BBC One
Sérií:0
Hodnocení:6,8/10

O seriálu Deník Anny Frankové

Deník, který Anna Franková napsala v letech 1942 až 1944 v Amsterdamu, z ní učinil jednu z nejznámějších postav 20. století. Anna opustila rodné Německo ve svých čtyřech letech, ve 13 se začala skrývat a v necelých 16 zahynula v koncentračním táboře jako jedna ze šesti milionů židovských obětí Hitlerova rasového šílenství. V průběhu následujících 50 let se Anna Franková stala všeobecným symbolem útlaku ve světě násilí a tyranie. Její jméno evokuje lidskost, toleranci a vůli žít. Její deník patřící k povinné četbě ve školách po celém světě je vykládán jako nadčasový testament odvahy a naděje.

Témata

Obsazení

Tato stránka je generována automaticky za pomocí údajů zjištěných z veřejně dostupných zdrojů a sjednocených pomocí AI ChatGPT. Uvedené údaje nejsou redakčně kontrolovány, monitorovány ani upravovány a mohou být nepřesné či nesprávné.

Komentáře (9)

Komentáře jsou vkládány jejich autory a nepodléhají redakčnímu schválení ani kontrole. Za jejich obsah odpovídají jednotliví autoři. Komentáře mohou být automaticky přebírány z dalších webových stránek.

Volodimir2 ★★☆☆☆

O Anne Frankovej bolo natočených množstvo filmov, ale za jej Denníkom bolo ukrytých množstvo ľudí, ktorí denne obetovali svoje životy, aby pomohli Židom v tom najhoršom období. Jedným z nich bol Viktor Kugler, jeden z piatich aktívnych pomocníkov, narodil sa vo Vrchlabí v Čechách. Od roku 1933 robil výkonného riaditeľa firmy Opekta v Holandsku, ktorá patrila Ottovi Frankovi. Keď od mája 1940 začali Nemci okupovať Holandsko, zaviedli aj tu diskriminačné zákony proti Židom, Frank bol nútený sa zbaviť Opekty aj Pestaconu (jedna firma vyrábala koreniny na výrobu džemov a druhá koreniny pre mäsiarstvo) a tak majetok prepísal na svojich kolegov. Keď prišlo dcére Margot predvolanie k nástupu do nemeckého pracovného tábora, dňa 6.7.1942 prešla celé rodina do pripraveného úkrytu. Najskôr to boli Otto Frank, manželka Edith a dcéry Margot a Anna. Dňa 19.7.1942 k tejto rodinke sa pridali, spoločník Ottu Franka, Hermann van Pels s manželkou Augustou a synom Petrom. Nakoniec 16.11.1942 k ním pribudol zubný lekár Fritz Pfeffer (manželka nebola židovkou a tak sa nemusela ukrývať). Ďalším z pomáhačov bola sekretárka Otta Franka Mep Gies s manželom Jánom, účtovník oboch firiem Johannes Kleiman a pisárka Elizabeta Voskuijl. Piatok 4. augusta 1944 na základe udania (adresát neznámy) vedúci gestapa v Amsterdame s holandskými policajtmi Oberscharführer Karl Silberbauer vtrhol do objektov firmy a odviedli odtiaľ 8 ukrývajúcich sa Židov ale aj pomáhačov Victora Kuglera a Johanesa Kleimana. Po ich vypočutí v sídle gestapa na Euterpestraat, židovských obyvateľov domu presunuli do väznice Weteringschans a ich pomocníkov do väznice Amstelveenseweg. Otto Frank spoločne s ostatnými židovskými spolubývajúcimi 3.9.1944 boli presunutí do Osvienčima (tu dorazili v noci z 5. na 6.9.). V rámci selekcie ostali spolu v Osvienčim 2 Margot, Anna a Edith, Augusta išla do iného tábora a všetci chlapi ostali spolu v tábore Osvienčim 1. Vojnu prežil iba Otto Frank. Kuglerovi sa podarilo utiecť pri zmätkoch pri bombardovaní Spojencami, pri presunoch väzňov a vrátil sa späť do Amsterdamu. Kleiman bol uväznený v pracovnom tábore v Amersfoortu a odtiaľ presunutý do tábora Červeného kríža kvôli zlému zdravotnému stavu. I on sa dožil slobodného Holandska. Kto týchto ľudí udal gestapu, dodnes nie je známe, ale od začiatku medzi podozrivých patrili skladník Opekty Van Maaren a neskôr k nemu pribudli manželia Hartogovci (majúci upratovaciu firmu) a Tonny Ahlers (hľadač židov). Veliteľ gestapa SS-Oberscharführer Karl Silberbauer sa v apríli 1945 vrátil do Viedne, kde bol kvôli členstvu SS postavený mimo službu policajta, ale začal pracovať pre Nemeckú federálnu spravodajskú službu v organizácii Gehlen (predchodkyňa BND). V roku 1952 bol obvinený zo skutkov v radoch gestapa, ale bol oslobodený a od roku 1954 opäť pracoval vo viedenskej polícii. Pri jeho zatýkaní neuspel ani významný hľadač nacistov Simon Wiesenthal. História Anny Frankovej a jej život v úkryte patrí medzi najviac preberané témy holokaustu. O tom svedčí aj počet filmov a kníh.

Zdroj: ČSFD.cz (2018-06-14)
megajalec ★☆☆☆☆

Takto zabiť taký zaujímavý námet by malo byť trestné. Odohráva sa to v jednej izbe, ale aj tak by sa dala atmosféra oveľa viac vybičovať. Atmosféra slabá, vôbec ma to nechytilo za srdce a osudy hrdinov mi boli úplne ukradnuté, sorry.

Zdroj: ČSFD.cz (2013-12-16)
Marina111 ★★★★☆

Boli časy, keď bol Denník Anny Frankovej mojou najobľúbenejšou knihou. Toto je -zatiaľ - jeho jediná filmová adaptácia, akú som videla. Možno i z tohto titulu mi film zvláštnym spôsobom prirástol k srdcu, i keď je pravdou, že kniha na mňa zapôsobila viac.

Zdroj: ČSFD.cz (2012-05-27)
Wormboy ★★☆☆☆

Uplne zbytocna a neinvencna adaptacia znamej knihy, ktora je dynamicky na urovni sledovania desathodinovej sachovej partie...1,5/5*

Zdroj: ČSFD.cz (2011-11-28)
Courtemanche

Knihu jsem četl, je to zajímavé čtení, ale to proto, protože čtu romány, atd, a málokdy deník. Jinak ale za mě D. A. F. je jasně vykonstruovaný -minimálně- vhodně doplněný příběh. Za prvé, pochybuji že to všechno napsala ona, já si nemyslím že holka ve svých 13.letech přemýšlí a hlavně ví /rozumí tomu/ o světě! tolik jako kdyby měla 35-40 let, a za druhé, je tam tolik nesrovnalostí že normálně by to neprošlo nikde. Film je o ničem, jen proto nedávám odpad protože je to televizní.(02.08.2015)

Zdroj: ČSFD.cz (2015-08-02)