Tian shi zhuang xie (1983)

Takže Šaolini majú v žalári ako z Bondovky uväzneného upíra a ten je kvôli ožranskému strážcovi oslobodený svojim pomocníkom. Ožran tak musí nasadnúť do svojho kartónového ožramobilu s jednočlennou kapelou v kufri a polapiť upíra pokiaľ možno živého. Bol som v skutku prekvapený aká našliapaná zbesilá zábava to bola. Prakticky tu neexistuje záber kde by sa nediali nejaké chobotiny a bambusoví mágovia nekúzlili ako david Copperfield krížerný s MacGyverom. Niektoré veci sa vobec nedajú vysvetliť, ako keď si hrdinovia dajú na zadky papierové hlavy a imitujú nejaké anime dievčatá. Neviem čo to malo znamenať, ale to asi nikto. Prevlek s obrátenou hlavou, tancovanie sám so sebou, technika horiacich rúk, súboj s obrovskou ropuchou so svietiacimi očami, alebo panákom na nitkách chrliacim oheň pomocou draka chrliacim vodu. Film potom vrcholí skvelým súbojom kde upír používa ako zbraň hromady kúzelníckych obručí pomocou ktorých spútava hrdinov do roztodivných kompozícií. Odviazaná magorina plná pozoruhodných efektov a samozrejme kung-fu v až prekvapivo kvalitnom prevední na takú chujovinu. Sakramentská zábava, ak na to máte bunky.

Najprv k obsahu, lebo Epistemologov google translator preklad obsahu na IMDB uz tradicne nedava ziadny zmysel. Potom co zleho upira (tradicne sialeny Yuen Shun Yee) oslobodi jeho kumpan zo Shaolinskeho zajatia, tak opilecky kuzelnik Chan, ktory ho strazil (Yuen Cheung Yan), dostane ultimatum, aby ho do troch mesiacov nasiel. Pri jeho hladani sa da postupne dokopy s mladikom Ah Yuenom (Yuen Yat Chor), ktory pre zmenu dostal trojmesacne ultimatum od svojej babicky (ktoru hra znova Yuen Cheung Yan), aby sa konecne ozenil. Ah Yuen sa po case nechcene zasnubi so skaredou dievcinou, ktora je nahodou neterou zleho upira, ktory svojho brata (Eddie Ko) nuti, aby mu zohnal 9 panien/panicov. Ah Yuen je prvy na rade. Film je natoceny v rovnakom style ako Miracle Fighters. Cize taka blazniva fantasy kung-fu komedia. Ale tentokrat mi väcsina tych kuzelnickych absurdnosti nepripadala vtipna, ale len divna. Miestami aj zbytocne nechutna. Strasne mi tu chybal partak pre Yuen Cheung Yana s ktorym sa v Miracle Fighters tak vtipne hasteril Leung Kar Yan. Tentokrat ide praktickyy solo a aj ked je Yuen Yat Chor sympatak, tak mu nie je adekvatnym komedialnym nahravacom. Aj bitky mi pripadali horsie vdaka tomu, ze su zbytocne zrychlovane. Najviac ma bavil az finalny zapas v ktorom sa zaporak bije s takymi velkymi kruhmi s velmi originalnou a vtipnou technikou a Yuen Cheung Yan sa ho zucastni v obidvoch ulohach. Takze celkovo to je o dost slabsie ako Miracle Fighters, ale stale dostatocne dobre, aby sa to oplatilo vidiet. Komu tento styl komedii sedi, tak aj tak velky vyber nema. P.S: skoda ze aj to Yuen Woo Pingove cameo je tak strasne nevyrazne. 6/10.(28.11.2018)

Yuen Woo-ping je pre mňa zárukou kvality. Už jeho režisérske prvotinySnake in the Eagles ShadowaDrunken Mastersa radia medzi vôbec najlegendárnejšie kúsky v oblasti kung-fáreň.Shaolin Drunkardje jedným z jeho menej známych a trošku opomíjaných filmov. Veľká chyba. Popisovať tu príbeh by bolo asi tak zbytočné, ako liať víno do bezodného krku jedného z hlavných hrdinov, poviem hádam len toľko, že v sebe zahŕňa postaršieho kung-fu vožralu s veľkými zubami (trademark HK zábavy), mladšieho kung-fu vtipálka hľadajúceho si nevestu, škaredú kung-fu dievčinu s monoklom na oku, ktorá sa ho snaží zbaliť, ultrazlého kung-fu upíra s magickou žabou a... ehm.. kopou samotného kung-fu. Možno že to všetko znie divne, ale film nie je klasickou bojovkou, ale čistokrvnou slapstick komédiou. Tento žáner sa v oblasti HK filmového (teraz zadrem kravinu) umenia vyznačuje ultrarýchlym strihom, zrýchlenými zábermi, geniálne prehrávajúcimi hercami, množstvom vtipných situácií a tonami vycibrených bojových i nebojových choreografii. V pamäti mi ešte nadlho utkvie zábavná variácia na hru kameň-papier-nožnice s ožralskou tématikou, zápas s horiacimi dlaňami a drako-golemom, chlapíka nasúkaného do absurdného kostýmu poskakujúcej žaby a veľa veľa ďalšieho... Jediná chybka tkvie v neostýchavom použití Vangelisovej hudby z Blade Runnera (a to pochybujem, že sa tvorcovia obťažovali s právami). Použitie klasickej ľudovej vybrnkávacej muzičky by sa do filmu hodilo stokrát viac, než Vangelisove pretiahle tóny syntetizátorov.(26.03.2006)