Spoločný menovateľ (1978)

"Zapamätaj si, nikde ti nebude tak dobre ako doma u mamy!"Ovdovelá mať Rysová je nezdravo upnutá na dospievajúceho syna Topoľského, rada by mu zabezpečila lepší život a tak ho silou mocou tlačí na ekonomickú strednú školu. Mladý je síce matematicky zdatný, ale predstava života stráveného v kancelárii pri kalkulačke sa mu bridí, rád by sa realizoval na čerstvom vzduchu, formoval krajinu dynamitom a betónom a budoval v prospech celku železničnú, cestnú a možno aj diaľničnú sieť. Predstavuje si to idealisticky až romanticky, ako uvidí za sebou kus dobrej roboty a s podobne naladenými kolegami budú kolektívne usínať za zvuku letného dažďa v maringotke po pohári orosenej malinovky."Na obrázku je to možno všetko veľmi pekné, ale skutočnosť je tvrdý, osamelý a ťažký život!"Úspešne sabotuje príjmačky a následne sa vedú urputné spory v ktorých má každá strana svoj diel pravdy, pomocné slovko utratia aj pedagóg Valach a teta Krížiková, životnú dilemu nakoniec pomôže vyriešiť ťažko chorľavý ujec Dibarbora. Dobre zahraná štúdiová (potešil starosvetský dedinský kuchynský kredenc bielej farby s jednou zaoblenou stranou) inscenácia o potrebe napĺňania životných snov s trochou citového vydierania. Za tri roztrhané prihlášky."To by tak bolo, aby si dve dospelé ženy neporadili s jedným usmrkaným hlúpym chalanom!"

Inscenace, odehrávající se ve třech místnostech, a řešící téma včasného a hlavně správného rozhodnutí. Jít za svým domnělým štěstím či splatit morální dluh obětavé matce? Utéci nebo se podvolit. Chvílemi naivní, ale s velmi slušným drámem na závěr, které obstarává Dibarborův monolog "na smrtelné posteli" nastiňující toto životní dilema.(29.11.2015)

Syn Marek (Topoľský) chce ísť proti vôli svojej matky (Rysová) na učňovku - stavať cesy, mosty, diaľnice - aby tu po ňom niečo zostalo.(25.11.2015)