Skrytý prameň (1973)
Sledovat Skrytý prameň online
Přehrávač zatím není dostupný.
O filmu Skrytý prameň
Levoča, prvá polovica 16. storočia. Majster Pavol tvorí svoje najslávnejšie dielo - neskorogotický oltár v kostole sv. Jakuba. Do svojich služieb práve prijíma rezbárskeho tovariša Krištofa.
Témata
Obsazení
Tato stránka je generována automaticky za pomocí údajů zjištěných z veřejně dostupných zdrojů a sjednocených pomocí AI ChatGPT. Uvedené údaje nejsou redakčně kontrolovány, monitorovány ani upravovány a mohou být nepřesné či nesprávné.
Komentáře (28)
Komentáře jsou vkládány jejich autory a nepodléhají redakčnímu schválení ani kontrole. Za jejich obsah odpovídají jednotliví autoři. Komentáře mohou být automaticky přebírány z dalších webových stránek.
Ty 4jsou slabší, víc by se mi hodila možnost dát 3,5, protože druhá polovina filmu je podle mne dramaturgicky nezvládnutá a daleko hůř propracovaná, než celý úvod, kde nebyla nouze i o vtipné momenty a dialogy (jak u věštkyně, tak třeba scéna s italskými tanci). Příběh Krištofa je v podstatě biblický - trochu namyšlený, ale jinak čestný a poctivý muž, šikovný, prostořeký, začne ve svém životě „padat“, až nakonec dojde k nešťastné události. Teprve pak si uvědomí, jaký výraz hledal v sochách svatých, které měl vyřezat. Celá ta - žel ne zrovna šikovně pojatá - druhá polovina filmu je o hříchu, vině a trestu, uvědomění, že všichni jsme hříšníci, ale i o odpuštění. O hledání pokory a jejím nalezení až po ztrátě. A vlastně přes všechnu mizérii, která se Krištofovi z jeho hlouposti stane, nakonec i o Božím požehnání, protože zjistí, že při něm někdo stojí i přes životní problémy věrně a obětavě. Líbí se mi některé věty z filmu. („Copak člověk neuctívá svaté, aby měl vzory? To chce, aby se jim sochy co nejvíc podobaly, byly živé.“ - „Člověk tvoří z nevyhnutelnosti, sám za sebe, a když je dílo požehnané, najdou se ti, kteří je budou potřebovat.“ - „Každé řemeslo je nejdřív dobré, nebo špatné, až potom italské, německé nebo jiné.“)
Zdroj: ČSFD.cz (2026-04-25)Plejáda nádherných hercov, u mužov teda umením a u žien aj umením. Ešte aj na vypuklo-opuchnuté oči Vášáryovej sa dalo pozerať, dnes sa nedá na ňu ani pozerať, ani počúvať. Ale čo treba podotknúť - existovali aj také pokrokové doby, že mohol si byť majster nemajster, ale za krádež dávali ruky odťať jedna radosť. Ešteže sme dnes už takí humánni. Za starých pravidiel by sme maliparlament bezrukých.
Zdroj: ČSFD.cz (2024-05-14)(2x),,Človek nemusí byť hneď kacír, ak myslí aj vlastnou hlavou."Skrytý prameňaj po repríze zostáva v mojich očiach dobre vystavanou a vystupňovanou historickou fikciou na pozadí reálnej umeleckej tvorby (kostolný oltár Majstra Pavla z Levoče). Pomerne stručný a odfláknutý text distribútora, ktorý oboznámi len s historickým pozadím, má predsa len jednu výhodu: neprezradí jeden vopred nečakaný zvrat, ktorý sa po zhliadnutí filmu asi každému divákovi navždy spojí s návzom Skrytý prameň. Spočiatku rozprávkový príbeh o mladom nadanom tovarišovi, ktorý si aj napriek drobným nedorozumeniam vytvára nádejnú kariéru v rezbárskom remesle, sa totiž po niekoľkých relatívne pohodových historkách pomaly mení na napínavú tragédiu s jedným výrazným hororovým momentom...! Stredoveké rozsudky bývali vždy prísne a nebývalo miesta ani na obyčajné odvolanie, nieto ešte na rozprávky. Neprekvapilo by ma, ak by za koncepciou príbehu stála sčasti aj vtedajšia ideológia, ktorá neznášala cirkev a potrebovala zobraziť výrazný kontakt (hoci len pracovný) so silne náboženským prostredím (kostol) ako osudovo tragický. Avšak musím oceniť, že vykreslenie oboch postáv (veľký Majster Pavol a Krištof ako jeden z jeho mnohých pomocníkov) ani napriek silnému motívu viny a trestu nevyznieva prvoplánovo len záporne a kladne, dokonca vykonanie rozsudku som tu vnímal ako trest (v rôznej miere) pre obe postavy. Kto vyvrcholenie príbehu pozná, o to ľahšie môže sledovať skvelo rozpracovaný motív osudových rúk od úvodného pretlačovania sa, cez objavujúceho sa žobráka (bez rúk) až po dokončenie poslednej sochy. Ak sa k takto prepracovaného scenáru pridajú Kvietik s Filčíkom a pôsobivá dramatická hudba, nemôže byť našinec nespokojný.(90%) (Československá filmová výzva)
Zdroj: ČSFD.cz (2019-04-25)Myslím si, že film chcel vzdať poctu dielu Majstra Pavla, no nechcel cieliť priamo na tvorcu, a tak sledujeme
Zdroj: ČSFD.cz (2019-03-13)nezáživný príbeh tovariša a celý kúsok prešľapuje na jednom mieste až do záverečného zúčtovania, ktoré zdramatizuje
kliďánkové tláchaníčko. Herci naši slovenskí sú veľmi dobrí, klasicky vyčnievajú Filčík s Kvietikom. Papierové kulisy vyznievajú smiešne, hlavne úvodné zábery na papierovú Levoču nechápem, keď neskôr v priebehu snímky sa dej odohráva i priamo v exteriéroch Levoče.
Sonda do drevorezbárskeho remesla a jej autorov na prelome stredoveku a novoveku, teda asi v jeho zlatej ére na našom území. Majster Pavol z LV je pomaly bájna postava, ktorá ale vo filme dostavá silný punc človečenstva. Na herecké výkony sa dá plnohodnotne spoľahnúť, obsadenie je hviezdne a ani skvelý Kvietik v hl. postave nie je v tomto zďaleka osamotený. Od druhej polky príbehu sa dupe na plyn a dovtedy pokojný historický film sa razom mení na silnú drámu. Aj keď je aj v prvej polovicy na čo pozerať (a to nemám na mysli zvodné devy), škoda, že sa nezačalo dupať skôr.
Zdroj: ČSFD.cz (2016-12-02)