Mydajky (1991)

Originálny koktail rôznych chutí a režisérskych prístupov. To nepochybne. Originálny ale neznamená automaticky, že ide o koktail stráviteľný. Pretože toto bolo len s ťažkosťami konzumovateľné. Až na jednotlivosti ide o zmätenú a premrhanú šancu. Spústa nič nehovoriaceho trusu a pochybného experimentu a v nej tri - štyri perličky. Tie ale zanikajú práve pod hrubým nánosom bľabotavých zbytočností. Ono platí pre každú sféru života nasledovné. Medzi spoločnosťou sa nájde maximálne 10 -20% normálnych ľudí. Aj medzi vysokoškolskými študentami - autormi filmu sa našlo maximálne 14% niečím zaujímavých netuctových a talentovaných jedincov. Ak sa dá totiž priestor na umelecké vyjadrenie každému rovnako, môže sa editor takéhoto guľášu len modliť aby bol výsledok aspoň priemerný. Mydajky sú hlboko pod priemerom.

Ivaška dal dokopy krátke filmy svojich študentov, ktoré sú ako tak prepojené niektorými motívmi a vždy začínajú menom v titulku a prehovorom tvorcu. Ako to už býva, kvalitnejšie diela striedajú slabšie, niekedy až zlé. Niektoré vám však môžu uviaznuť v pamäti. Celý cyklus by som nazval existencionálnym výkrikom mládeže. Či do prázdna, to už dnes vtedajší študenti dobre vedia.