La Petite Mort 2: Nasty Tapes (2014)

Týmto príspevkom sa Walz pohráva s diváckou trpezlivosťou a špekulatívne prepoužiť Roba Z. tak to tančí na hrane žiletky ( viď kukuč toho vymakeupovaného sádla / Robovu značku na čele / ...proste tú galérku z 1000 Corp. nepozbiera ani pestrofarebným vizuálom, electro house zásekom a B& W nazi soundom, končiac falus amputom, celé to zabalené do karneval koloritu - bezvýznamná 2ka len za to, že kedysi to platilo. A torture je v tomto prípade už príliš " out of order"

Marcelovu tvorbu už veľmi dobre poznám, ale trochu som už mal pocit, že nevie, ako ďalej. Buď nakrúti priemer, alebo podpriemer, alebo úplnú blbosť... občas urobí malý krok vpred (Schlaraffenhaus), občas krok vzad, nejakú veľkú bombu asi od neho čakať nemôžem... no v tomto prípade som pokrok teda nezaznamenal. Všetko okrem gore šlo mimo. No ale ani to gore nebolo také, že by som tlieskal nadšením. Každú chvíľu niekto niekoho zarezáva, nikto nevie kto, nikto nevie koho, každému je to aj tak jedno, pred pár rokmi by som to ešte ako tak ocenil, teraz mi to už ale prišlo nejako podivne monotónne a aj napriek krátkej stopáži sa to dosť vlieklo. Ako prehliadka mučenia OK, ale hovorím, čo-kto-kedy-ako-prečo, bohvie, načo to vzniklo (len aby bola dvojka?) Ja na to do zajtra zabudnem, v tom som si istý. Keby tu bola aspoň nejaká zaujímavá postava, scénka, hláška, originálny spôsob zamordovania, sranda, proste hocičo. Tak snáď nabudúce.

Po piatich rokoch sa divákom ponúka druhý výlet do zvrhlého "La Maison de la Petite Mort", kde ľudia v hostelovskom štýle môžu sledovať mučenie, či sa ho aktívne účastniť. Pokračovanie slušného torture snuff hororu od nádejného nemeckého hororára Marcela Walza dopadlo podľa očakávaní podobne ako prvá časť, ktorá ešte trochu trpela lacnosťou a amatérskymi úsekmi. Postupom času sa však stala malým undergroundovým kultom, režisér si urobil meno na ďalších obstojných hororoch a nakoniec sa mu dostalo aj väčších financií a možností, vďaka čomu už tento film pôsobí svojim spracovaním kvalitnejšie. Na druhej strane sa ale výrazne ubralo na dejovej stránke a pomaly sa z toho stala iba (ne)príjemná prehliadka mučenia rôznych stupňov a vydarených gore scénok. Takže kto v horore hľadá práve toto, bude tu ako doma, ja to hodnotím rovnako ako prvý diel; teda pohodové 3*.

Tuhle nádheru jsem si pořídil v originálním limitovaném digi-packu a za nádherné provedení i za přibalený pytlík na zvracení musím zcela logicky dát za pět. BTW - ještě jsem to neviděl.

La Petite Mort se vrací zpátky s druhým dílem a s ním i Annika Strauss. Za to bez Manusche a maminy. Tyhle dvě jsou ale nahrazeny dalšími lidskými kreaturami. Další kdo tu chybí je Olaf Ittenbach. Místo něho je ( mnohými zatracovaný ) Uwe Boll ( neříkám, že filmy za kterými stojí jsou nějaký pecky, ale filmem Seed mě dostal a dokázal mi tak, že když chce tak umí ). Řekl bych, že si ve druhým díle užijem víc mučení, ale přesto je dvojka slabší a u mě vítězí první díl. Komu nevadí německá nízkorozpočtová tvorba, nechť to zkusí. Myslím si, že oba díly jsou koukatelný. V ranku fake snuff je to průměr.(04.08.2016)