Gulliverovy cesty (1939)

Ide o 11. najstarší dlhometrážny animák na svete, 6. najstarší dlhometrážny animák, ktorý sa aj dochoval, a 2. najstarší dlhometrážny animák vyrobený v USA, dva roky po Disneyho Snehulienke. Režírovaný doslova strojom na rané animáky - Davom Fleisherom a distribuovaný štúdiom Paramount. Jasná konkurencia Disneymu. A veľmi podarená. Animácia sa smelo môže rovnať tej disneyovskej, humorom ide ešte o čosi vyššie, až natoľko, že film smelo možno označiť za komedionálny animák. Hlavne animácia "obra" Gullivera je úchvatná, detailistická a podobná hraným sekvenciám. Na druhej strane, Liliputi sú naanimovaný komicky, s komickými pohybmi, takými typickými pre vtedajšiu americkú tvorbu, ktorú môžeme vidieť v mnohým vtedajších animovaných kraťasoch. Príbeh obsahuje množstvom gagov a všemožných nápadov, autori sa riadne vyhrali. Je až neuveriteľná, koľko námahy a času muselo by vynaložených, hlavne keď zoberieme, kedy bol film vytvorený. Na druhej strane, film je pretkaný aj množstvom spevných sekvencií, viaceré s hrdelným spievaním, čo som musel odtrpieť. Rozhodne lepšie ako o niekoľko rokov starší sovietský kúsok - Nový Gulliver. Vedel by som si predstaviť, že by tvorcovia pokračovali v nasledujúcich filmoch v ďalších Gulliverových dobrodružstvách, čo sa však nestalo.

...

Viděno v rámci Hitparády animáků. Film byl cílená konkurence Disneyovské Sněhůrky. Ale Gulliverovy cesty jsou víc vtipné a hlavně kresba liliputů mě dojaly.

Veľmi som sa nevedel naladiť na grotesknú líniu tohto animáku a pochyboval som o jeho obsahových kvalitách. Lenže ono to prekypuje životom a optimizmom na celej čiare a vzbudzuje opäť myšlienku, že dnes to v animovanej tvorbe ( väčšinou ) nieje ono.

Začal som to pozerať s nádejnými očakávaním, že uvidím tú úchvatnú fleischerovskú animáciu prepracovanú do tajov sveta Gullivera Fleischerovými očami, avšak vo filme je len naivne stretnutie Gullivera s liliputánmi, a aj to svojsky upravené, končiace sa klasickým happy-endom...