Chuť leta (2009)

"Babka, totálna havária, dvor plný sračiek." -"Naozajstné sračky?!" Chuť letarežiséraVlada Fischeraz roku 2009 je televíznym filmom o letných prázdninách dvoch bratov - staršieho Jakuba (Daniel Fischer) a mladšieho Maťa (Walter Klamo) - v obci Báb u ich starej mamy (Anna Javorková). Príbehovo v princípe jednoduchý film stavia na "tradičnej" šablóne letného dobrodružstva, zdanlivej bezstarostnosti a prvých lások. Fischerova snímka kladie dôraz predovšetkým na postavy. Prostredníctvom väčšiny z nich sa vystupovaním aj jazykom snaží priblížiť práve mladšiemu divákovi. Nedá sa však povedať, že sa jej to darí, keďže výrazy typu"nazdar, občan"vyznievajú skôr trápne, než ako fungujúca zložka jazyka mladých. Nielen"nazdar, občan", ale aj viaceré ďalšie "perly", ktoré sa v scenári tohto počinu nachádzajú, aspoň dokážu nechcene pobaviť. Ak ešte ostaneme pri postavách, tých sa tu vyskytuje pomerne dosť. Žiadna z nich však nie je natoľko výrazná, aby dokázala prevýšiť ostatné. Či už je reč o postavách hlavných alebo vedľajších, všetky dokonale kopírujú celkovú takmer až kvalitatívnu podpriemernosť filmu. A to má, koniec koncov, súvislosť aj s hereckými výkonmi protagonistov, ktoré nie sú nijak svetoborné. V tomto smere navyše snímke zvlášť nepomáha ani evidentné predabovanie viacerých z nich, ktoré je až príliš okaté. Čudne pôsobia aj malé, praktické zbytočné rolyMateja LandlaaJána Kronera. Najskôr išlo o nejakú kamarátsku dohodu s režisérom Fischerom. Dielo príliš neosloví diváka ani príbehovo. Do značnej miery pôsobí stereotypne. Nehovoriac o závere, ktorý by mal byť jeho najvýraznejšou časťou, ale namiesto toho zanecháva odfláknutý dojem, ako keby sa tvorcovia filmu s jeho ukončením až príliš ponáhľali.Chuť letanie je ničím zvláštny televízny film podpriemernej kvality, ktorý dokonale pasuje na druhý program verejnoprávneho vysielateľa počas letných mesiacov. Režisér Vlado Fischer v ňom divákovi neprináša nič, čo by kinematografia - či už domáca alebo zahraničná - v mnohých podobách nespracovala skôr.

Amatérska dedinská romantika pre deti, kde je skoro každý herec predabovaný a to proste totálne vidieť a počuť. Divné hlavne je, žeNela Mokrási zahrala v podstate za celú kariéru len v tomto filme, dnes ju už ani google nepozná, ale dabuje juPauhofová, vtedy už hotová herečka. Mokrá si zahrala mokrú priDanielovi Fischerovia ten dokazuje, že na tie komediálne roly sa ešte ako tak hodí, ale ksicht na letný románik nemá, pretože má večnú charizmu spoteného mastnovlasa, dnes už bez vlasov. Záverečnú tragédiu tvorcovia dali len tak z rýchlika, bez sĺz a nakoniec sa film ešte po nej končí veselo, čo je do očí bijúci a nevhodný paradox.

V podstate pohodový letný film pre deti, trochu aj o vážnych veciach, trochu o letných láskach, trochu komédia. Dedina je tu krásnym idylickým miestom, akoby ani nie na Slovensku. Je tu poznať silnú inšpiráciu filmami z francúzskeho vidieka, ešte aj to prostredie sa podarilo vybrať veľmi podobné Provensálskemu kraju. Dosť trhal uši dabing takmer u všetkých postáv, okrem asi jedinej profesionálnej herečky filmu Javorkovej. No je to daň za dobrú zrozumitelnosť, deti to určite ocenia viac ako vernosť hlasov. Celkom slušný záver, nerozumiem tunajšiemu nízkemu hodnoteniu. A aby niekto nebol sklamaný, Táňa Pauhofová dala do filmu iba hlas.

Veľmi príjemné filmové prekvapenie. Zhliadol som ho už dávnejšie a dnes mi ho rtvs pripomenulo. Skvelá príjemná prázdninová atmosféra s podmanivou hudbou a záverom, vďaka ktorému budete nad ním rozmýšľať. Pripomenulo mi to náväznosť na bohatú tvorbu pre mládež z minulého obdobia. Kiežby sa točilo viac podobných príjemných filmov pre deti a mládež.
P. S. : Pre tradične kritické hodnotenia slovenskej a českej tvorby tu na csfd dávam o hviezdičku viac.

Skutočne dobrý film by podľa mňa mal v svojom divákovi vzbudzovať emócie a otázky. Otázky na ktoré nie je možno ľahké odpovedať, no na ktoré chce nájsť odpoveď. Chuť leta je takýmto filmom. Vzbudzuje síce len jednu otázku, no o to závažnejšiu a dôležitejšiu. A ja túžim nájsť odpoveď, dopátrať sa k pravde, odhaliť skryté. A čo sa emócií týka tam vzbudzuje tiež prevažne len jednu, no ako intenzívnu! Áno, až takto dobrý film to je. Otázka znie: „Kde, kurva, sa v tom filme akože vyskytla Táňa Pauhofová?“ Odpoveď som zatiaľ nenašiel, no nestrácam nádej, že raz... Bolo to pre mňa totiž (spomínaná emócia) silným sklamaním – gél i vreckovky som mal po celý čas pripravené vedľa kresla, a Táňa nikde. Iste, i tá mladá blondínka bola dobrá, ale ja mám svoju hrdosť a Táničke som nechcel byť neverný. Myslel som si, že v ruke mocne držím, nielen, svoj večerný osud, no filmári ma vyviedli z tohto omylu. A tak po skončení gél aj s vreckovkami putovali nevyužité do šuflíka a ja plný, nielen, dojmov do postele. To, že som nedostal možnosť, aby zo mňa vytrysklo, nielen, nadšenie z jej hereckého výkonu mi však nedalo zaspať. Zostalo vo mne totižto klíčiť semeno, nielen, neistoty ako som ju mohol prehliadnuť. Pri tom som mal počas filmu ako skala pevný, nielen, záujem kochať sa jej perfektne zahranou rolou. Nakoniec, nielen, tieto emócie ochabli a scvrkli sa a ja som zaspal. Postretlo ma však šťastie a snívalo sa mi o nej, vďaka čomu som zo seba nahromadené, nielen, napätie vypustil. No ale k filmu – prvých asi päť minút som z toho mal veľmi fajn pocit. Dokonca dojem, že by mohlo ísť o modernú verziu mnou nedávno videného a výbornéhoMilionára, ale to som bol len opäť raz unáhleným, nenapraviteľným optimistom. Potom sa tam totiž zjavia šráci na motokárach, ktorým scenáristka dala do huby text, ako podľa nej rozprávajú mladí a presne tam moje nádeje bolestne pošli. Avšak na televízny slovenský film je to ešte vždy fajn, neurážajúci (ale ani nenadchýnajúci) priemer. Ale tá Pauhofka ma fakt škrie, to im neodpustím!