Bezbožná krajina (2004)

Ja jakozto ateista tiez verim v existenciu Vodnika. To moc fajne stvorenie, ten Vodnik, nema zberbu ktora v jeho mene vrazdila a kurvila ludom zivot po starociia. Jo a u Vodnika mozem kludne nazyvat veci pravymi menami, totiz jebnute kokotiny mozem kludne nazvat jebnutymi kokotinami. Po smrti sa moj Vodnik nevyhraza pekelnymi srackami a permanentne nehrozi sudnym dnom od akehosi chuja. 70 %

O slovenskej kultúre súčasnosti hovoria v dokumente mladej režisérky (okrem iného pôsobila aj ako herečka bratislavských nezávislých divadiel Stoka a Skrat, kostymérka ich hier) rôzni jej súčasní činovníci. Začiatok patrí výbornému, spriama idúcemu, na nič sa nehrajúcemu úvodu Blaha Uhlára – režiséra skutočne neštátneho a nezávislého divadla Stoka. Ďalej hovoria Jiří Olič – publicista a výtvarný kritik, Grečner – filmový režisér, Ilja Zeljenka – hudobný skladateľ. Každý svojím jazykom o pocitoch a často rozporoch slobody politickej a tvorivej. Boria sa s problémami tvorby a jej uplatnenia v krajine, ktorú Blaho nazval bezbožnou. Tento štát totiž podľa neho je bismarckovským štátnoprerasteným režimom plným úradníkov, ktorí zákonmi nadekrétujú spôsob, ako ponížene prosiť o podporu, ako tvoriť, ako žiť. Každému, ktorý verí v niečo iné (ideu, či vieru) veľmi rázne zatvoria hubu, sami plní slov o demokracii v kultúre. Čosi na tom bude, čosi nebude, veď kvalitné umenie prežíva – i keď živorí, a cestičky sa dajú nájsť aj bez brania ohľadov na vydridušské, skorumpované, či zákonmi korumpujúce skurvené politické aj ľudské hovná, ktorým z úst prúdia miliardy výkalov o tom, ako sa čosi nedá, je zakázané, nedostupné a pod. I keď i medzi touto chamraďou sa dajú nájsť vzácne výnimky. Jednotlivé výpovede sú predelené archívnymi zábermi s hudobným sprievodom svojráznej hip-hopovej úpravy Kollárovej básne Slávy dcéra v podaní trojice Burgr, Chmel, Piaček. (Pesnička sa volá The Daughter of Glory/. Resumé: žijem v Blave a sem – tam sledujem kultúrne dianie konzumujúcim (t.j. účastníckym) spôsobom; z toho vyplýva, že väčšinu vypovedajúcich som z rôznych akcií, či aspoň článkov a kníh poznal, prostredie mi tiež nebolo neznáme - preto mal pre mňa film pridanú hodnotu a pôsobil fajn.