Bezbožná krajina (2004)

Bezbožná krajina (2004) – filmový poster
Originální název:\N
Rok:2004
Žánr: Dokumentární
Země: Slovensko
Režie: Zuzana Piussi
Délka:34 min
Hodnocení:6,0/10

Sledovat Bezbožná krajina online

Přehrávač zatím není dostupný.

O filmu Bezbožná krajina

Film Bezbožná krajina mladej režisérky Zuzany Piussi vypovedá o výrazne subjektívnych pocitoch každého z aktérov. Témy ako sloboda, ideály a idealizmus, láska a viera, v ich interpretácii vytvárajú obraz o umieraní ideálov a idealistov jednej generácie na Slovensku. Boria sa s problémami tvorby a jej uplatnenia.

Tato stránka je generována automaticky za pomocí údajů zjištěných z veřejně dostupných zdrojů a sjednocených pomocí AI ChatGPT. Uvedené údaje nejsou redakčně kontrolovány, monitorovány ani upravovány a mohou být nepřesné či nesprávné.

Komentáře (2)

Komentáře jsou vkládány jejich autory a nepodléhají redakčnímu schválení ani kontrole. Za jejich obsah odpovídají jednotliví autoři. Komentáře mohou být automaticky přebírány z dalších webových stránek.

Martin741 ★★★★☆

Ja jakozto ateista tiez verim v existenciu Vodnika. To moc fajne stvorenie, ten Vodnik, nema zberbu ktora v jeho mene vrazdila a kurvila ludom zivot po starociia. Jo a u Vodnika mozem kludne nazyvat veci pravymi menami, totiz jebnute kokotiny mozem kludne nazvat jebnutymi kokotinami. Po smrti sa moj Vodnik nevyhraza pekelnymi srackami a permanentne nehrozi sudnym dnom od akehosi chuja. 70 %

Zdroj: ČSFD.cz (2020-02-02)
Radko ★★★★☆

O slovenskej kultúre súčasnosti hovoria v dokumente mladej režisérky (okrem iného pôsobila aj ako herečka bratislavských nezávislých divadiel Stoka a Skrat, kostymérka ich hier) rôzni jej súčasní činovníci. Začiatok patrí výbornému, spriama idúcemu, na nič sa nehrajúcemu úvodu Blaha Uhlára – režiséra skutočne neštátneho a nezávislého divadla Stoka. Ďalej hovoria Jiří Olič – publicista a výtvarný kritik, Grečner – filmový režisér, Ilja Zeljenka – hudobný skladateľ. Každý svojím jazykom o pocitoch a často rozporoch slobody politickej a tvorivej. Boria sa s problémami tvorby a jej uplatnenia v krajine, ktorú Blaho nazval bezbožnou. Tento štát totiž podľa neho je bismarckovským štátnoprerasteným režimom plným úradníkov, ktorí zákonmi nadekrétujú spôsob, ako ponížene prosiť o podporu, ako tvoriť, ako žiť. Každému, ktorý verí v niečo iné (ideu, či vieru) veľmi rázne zatvoria hubu, sami plní slov o demokracii v kultúre. Čosi na tom bude, čosi nebude, veď kvalitné umenie prežíva – i keď živorí, a cestičky sa dajú nájsť aj bez brania ohľadov na vydridušské, skorumpované, či zákonmi korumpujúce skurvené politické aj ľudské hovná, ktorým z úst prúdia miliardy výkalov o tom, ako sa čosi nedá, je zakázané, nedostupné a pod. I keď i medzi touto chamraďou sa dajú nájsť vzácne výnimky. Jednotlivé výpovede sú predelené archívnymi zábermi s hudobným sprievodom svojráznej hip-hopovej úpravy Kollárovej básne Slávy dcéra v podaní trojice Burgr, Chmel, Piaček. (Pesnička sa volá The Daughter of Glory/. Resumé: žijem v Blave a sem – tam sledujem kultúrne dianie konzumujúcim (t.j. účastníckym) spôsobom; z toho vyplýva, že väčšinu vypovedajúcich som z rôznych akcií, či aspoň článkov a kníh poznal, prostredie mi tiež nebolo neznáme - preto mal pre mňa film pridanú hodnotu a pôsobil fajn.

Zdroj: ČSFD.cz (2004-11-02)