Běž, králíčku, běž (2023)

V tomto prípade nechápem zlé hodnotenia. Film ma vcucol počas prvých minút a to hlavne skvelým dialógom v aute, kedy matka povedala dcére: „Ako ti môžu chýbať ľudia, ktorých si nikdy nevidela?" Odpoveď: „Po takých ľuďoch sa mi najviac stíska." Od toho momentu som bol „ich“.   Film má vybudovanú nepríjemnú, ťaživú a neurotickú atmosféru. Na pointu príbehu prídete skorej (čo je mínus), no poteší svojou hĺbkou, ale neprinesie nič nové do žánru. V podstate by sa dalo povedať, že myšlienkovo spadá do kategórie - typický reprezentant moderného hororu.   Zo začiatku sa vám môže zdať, že správanie postáv je čudné, dokonca až odpudivé, no vzhľadom na pointu to dáva zmysel. Herečka Sarah Snook pôsobí nesympaticky, no nemyslím si, že rolu zahrala zle, práve naopak, ona ju tak musela zahrať.   Krása filmu je, že funguje ako psychologická dráma o vysporiadaní sa so zmiznutou sestrou a zločinom, ale aj ako mysteriózny horor. A výber je na divákovi.   Run Rabbit Run je typickým predstaviteľom súčasného hororu. Neprinesie novú myšlienku alebo inovatívny postup, no po atmosferickej a remeselnej stránke spĺňa parametre pre kvalitný film.

Porovnanie s filmami ako Hereditary či Babadook na mieste je, okrajovo aj s filmom Matka! a treba povedať že sa táto napodobnenina príliš nevydarila, Sarah Snook svoju úlohu nezvládla práve najlepšie, Mia bola dosť otravná a tak by sa človek mohol pousmiať snáď iba nad tým že takto to dopadne keď dieťa vychováva slobodná mama...samozrejme pousmiať, snáď to nebude na ban.

Tento film dostal nejaký príspevok od austrálskeho spolku pre genderovu rovnosť (Gender Matters), a to len preto, že ho režíruje žena, scenár napísala žena, hrajú v ňom len ženy. No v poriadku, ale kde je tu tá rovnosť potom? 😆 Ale nie o to ide, ide o to, že tu sa financujú filmy len pre nejaké kvóty, ale keď zafinancuješ blud, ktorý spracováva neschopák, tak na pohlaví asi nezáleží, stále to dopadne na prd. Toto je strašne dlhé, bez poriadneho ťahu na bránku, dievča vás serie, čo i len otvorí hubu a ona ju otvára len z dvoch dôvodov: buď matke nadáva a hovorí jej, že ju nenávidí, alebo šialene kričí akoCigániková na Romanu Tabák. Sarah zatiaľ hrá len pocit strachu, ale ten sa vôbec neprenáša na diváka. Temnotu minulosti cítiť len v niektorých fázach, väčšinu času film vyslovene štve.

Keby z toho chlapi urobili psychodrámu o traumách z detstva a ich prenášaní na potomstvo, bral by som to, také kúsky majú byť hĺbavé a pomalé, aby sme dačo preciťovali, keďže sa tam snažili vopchať hororové prvky, strácalo to fazónu, takže 35%.

Až na pár momentů, kdy matce solidně hrabe a týrá dceru, je to nudné a nezajímavé, a ke konci velmi matoucí.