Barbie: Zachraňte pejsky (2016)

Nenávidím modernú éru Barbie filmov (t.j. obdobie cca od roku 2011, a čím novšie, tým horšie) aPuppy Chaseja snáď najhorší z nich. Kým staršie filmy, nech si o nich myslíte čokoľvek (či už že sú príliš hlúpe, otupujúce, nevkusne ružové, čisto marketingové, alebo jednoducho napi*u filmy), stále mali nejakú dôležitú myšlienku alebo posolstvo, pri novších sa táto pridaná hodnota úplne stratila.Fairytopiabola napríklad o uvedomení si vlastných silných stránok, o sebaakceptácii a o tom, že nie je dôležité to, ako si perfektná alebo ako vyzeráš, ale že je OK byť taká, aká si.12 tancujúcichprincezienzas o slobode, individualite a o tom, že šťastie v živote neprichádza z nasledovania obmedzujúcich pravidiel a príkazov, ale z robenia toho, pri čom sa cítime sami sebou a po čom skutočne túžime.Island Princessbola o hľadaní samej seba, vlastného miesta vo svete, o tom, že byť láskavá a mať v srdci dobro je dôležitejšie než spoločenské očakávania, a že keď sa cítime sami, niekde vo svete je niekto, kto na nás čaká. Všetky tieto myšlienky boli pritom spracované jemne, nenásilne, nenáročne a zrozumiteľne, že pre deti mohli fungovať ako zábava, tak aj ako istá forma výchovy. A zatiaľ čo napríklad priSecret Door, alebo iných filmov z novej éry už žiadna skutočná hodnota nie je, tento paskvil to posúva na úplne inú úroveň. Tu už nejde len o prázdnotu, ale vyslovene degradáciu. Alebo inak povedané, z naivných, ale milých rozprávok s feministickou message sme prešli na „Ako nás Barbie učí byť horším človekom, a.k.a toxickou p*ou“. Namiesto Čajkovského alebo českej filharmónie tu hrá nechutný modelový pop, starý nedokonalý (ale živý) herný look nahradila mŕtva plastová animácia, feminizmus vystriedal egocentrizmus a magický svet nahradili smartfóny (ešte raz budem počuť slovo hashtag, tak sa#faktzabijem). Barbie je tu nezodpovedná pipka, ktorá chce o všetkom rozhodovať sama a vôbec nepočúva rady ani osobné potreby svojich sestier. Na dôsledky jej hlúpych rozhodnutí sa buď úplne zabúda, alebo sú anulované nejakou roztomilosťou či fan servisom. Napríklad desaťkrát skoro havaruje s golfovým vozíkom, lebo to vraj bolo vtipné. Mne to ale príde paradoxne smutné, lebo fakt nechápem, ako sme sa dostali od búrania stereotypov o ženách k trápnym vtipom o blondýnkach za volantom. Nehovoriac o tom, že pipka mohla niekoho zabiť. Ale nad tým sa film samozrejme nepozastaví. Rovnako ako sa nepozastaví nad tým, že pipka núti ostatných robiť veci, ktoré nechcú, nerešpektuje ich osobné hranice a nielenže ignoruje ich potreby, ale priamo riskuje ich životy. Jedna sestra kvôli nej nestíha tanečnú súťaž a keď sa o to reálne strachuje, pipka to má úplne v p*i. Ďalšiu sestru nechá takmer zomrieť a ešte ju v tom podporuje. K strateným šteniatkam pristupuje spôsobom „viete čo, poďme inde, veď ony sa raz nájdu“, a keď už má náhodou čeliť následkom svojích rozhodnutí, začne od nich utekať, obviňovať iných alebo to otočí na sebaľútosť. A aké z toho plynie ponaučenie? Žiadne. Problém akoby neexistoval. Neuvedomí si svoje chyby, neospravedlní sa za to, že sa k sestrám správala zle, a keď ju jej rozhodnutia konečne dobehnú (napr. keď si uvedomí, že sa spolu so sestrami stratili na ostrove a nemajú ani šteniatka, ani súťaž), nedôjde k žiadnej reflexii. Neprejde si žiadnou zmenou, žiadnym vývojom, ničím (snáď až na tú jednu scénu, kedy utešuje svoju sestru, že sa nemusí báť, ak jej jedna vec nevyjde, hlavne, že sú spolu – čo je síce pekná myšlienka, ale aj pekne napi*u zámienka, aby mohla utekať od zodpovednosti, že sestra kvôli nej nestihne súťaž :D). A ten koniec, to už je iný shitstorm. Sestry a) na drzovku prerušia súťaž aj odovzdávanie cien, b) keď tam nechcú pustiť Chelsea kvôli diskvalifikácii, začnú emocionálne manipulovať, c) porušia ďalšie pravidlo súťaže tým, že na pódium privedú ďalších účastníkov, d) vyhrajú súťaž len preto, že omojbože, cute tancujúce poníky a šteniatka, e) vytrhnú ocenenie z rúk dievčaťa, ktoré sa na súťaž poctivo pripravovala, pekné to odtancovala a mala to vyhrať, f) ani sa jej za to neospravedlnia, lebo však je to úplne v poriadku. Pričom to celé pôsobí aj s tým tripom ako nechcená paródia naLittle Miss Sunshine. Ako čerešnička na torte sa tu objaví aj pedofilný pes, šteniatka, ktorým spadnú sukničky a sú zrazu „nahé“, a mierne náznaky rasizmu voči hawaiiským tetám a vonkoncom aj čiernej dievčine, ktoré malo tú súťaž vyhrať (čo to tej chudere urobili preboha). Možno to nebolo myslené zámerne, ale asi aj práve preto treba dávať pozor na to, čo pozerajú vaše deti. Nie všetko, čo je roztomilé, farebné a cute, je automaticky aj eticky v poriadku. Je úplne OK o tom s deťmi komunikovať, aj keby vám v tom oponovali, ale hlavne nech slepo nehltajú všetko, čo vidia v médiách. A prípadne ich upozornite na to, že následky rozhodnutí by sa mali prijímať. A nech nebudú toxické pipky, ako táto Barbie.(11.01.2026)(méně)(více)

Mám celkom rád tieto Barbie psíčkovské príbehy, lebo sú okúzľujúce, milé a človek sa pri nich prenesie do úplne iného sveta a vypne z každodennej reality. Na odreagovanie dospeláka a na spestrenie a pobavenie mladšieho diváka je toto tou pravou voľbou. Prispejú k tomu aj vkusné animácie, takže v rámci žánru hodnotím nadpriemerne. 60 %(12.03.2017)

#34 Barbie.PokračováníThe Great Puppy Adventure, tentokrát na Hawaii. Naštěstí animace je skutečně dobrá a celkově to není žádný úlet pro otrlého diváka, ale jen příprava na celou tu éruDreamhouse Adventures.(03.10.2025)

Další celkem snesitelný díl, tentokrát na dobrodružném ostrově, kde tančí koně. Jo, jak blbě to zní, tak to i vypadá :)(10.09.2025)

hodnotím za svou 6,5 letou dcerku. kdyby to šlo,  prej mám dát milioon hvězdiček(18.08.2023)